Rastislav Hanulák: Reakcia ÚRSO na správu EK - aká forma taký obsah

Úrad vraj ďalej nemôže tolerovať nepravdivé a neobjektívne informácie zverejnené Európskou komisiou v správe o Slovenskej republike. V bezprostrednej reakcii na zverejnenie správy dokonca označil spôsob jej prípravy za neuveriteľne ignorantský a neprofesionálny. Aká forma taký obsah, chcelo by sa povedať, avšak išlo by len o ďalšie zbytočné frázy, ktorých k tejto téme zaznelo až až. Pravdou však je, že nebyť ješitnej reakcie na obsah správy, verejnosť by si jej zverejnenie zrejme vôbec nevšimla.

Dovoľte mi však tri krátke poznámky k práci úradu v uplynulom roku, nakoľko mám pocit, že tu zlyháva predovšetkým základné pochopenie obsahu zásad, ktorých nedodržanie je úradu vytýkané. Ide predovšetkým o zásadu transparentnosti, ktorú je úrad pri výkone svojej pôsobnosti povinný dodržiavať nielen na základe zákonného príkazu a harmonizovaných pravidiel vnútorného trhu, ale aj ako bežný štátny orgán civilizovaného právneho štátu. Transparentnosť si pritom nemožno zamieňať s formálnym uskutočnením medzirezortného pripomienkového konania a zverejnením vydaného predpisu. Dodržanie elementárnej publicity aspoň v tomto rozsahu je základným predpokladom platnosti a ústavnej korektnosti právnej normy, za čo nemožno chváliť žiaden štátny orgán, tá je v demokracii psou povinnosťou.

Transparentnosť znamená, že nám bude oznámený nielen výsledok výkonu regulácie, ale pravdivo aj všetky jej príčiny, dôvody a východiská. Súdna prax k tomu uvádza: „Každý zásah do osobnej sféry jednotlivca, nech už je vykonaný v rámci akéhokoľvek postupu štátu voči jednotlivcovi, musí byť ospravedlnený konkrétnou skutočnosťou, resp. dôvodom takéhoto obmedzenia, a v žiadnom prípade nesmie byť uskutočnený iba preto, že orgán štátu je takouto právomocou formálne vybavený. Takéto všeobecné oprávnenie je len predpokladom realizácie tejto obmedzujúcej právomoci, v žiadnom prípade nie merítkom jeho intenzity“ (rozhodnutie Ústavného súdu ČR, spis. zn. I. ÚS 1835/07).

A tu, ako sa zdá, sa s názorom úradu rozchádza nielen komisia ale aj ministerstvo financií. Rád opätovne pripomeniem jeho výhrady k novele vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorou sa od januára 2015 upravovali referenčné ceny elektriny pre stanovenie doplatku výrobcov elektriny z OZE a KVET. Ministerstvo úradu vytklo nielen chýbajúcu analýzu výpočtu nových cien ale aj absenciu relevantného zdôvodnenia a analýzy vplyvov navrhovaných zmien uprostred regulačného obdobia. Úrad na tieto námietky síce reagoval zverejnením tzv. podkladovej analýzy pre stanovenie výkupných cien, nevysvetlil však prakticky nič o dôvodoch ich zmeny ani o pôvode východísk, ktoré zahrnul do metodiky výpočtu a ktoré by odbornej verejnosti umožnili overiť ich relevantnosť. Analýzy vplyvov sme sa nedočkali dodnes.

Ďalším príkladom je úprava korekčných koeficientov maximálnych cien vybraných palív vstupujúcich do regulovanej ceny tepla, konkrétne korekčného koeficientu pre drevnú štiepku (zníženého o 26 %), ku ktorej došlo v lete minulého roka. Podľa vlastnej vyhlášky je pritom úrad oprávnený upraviť korekčný koeficient len pri zmene ceny paliva o viac ako 5 %. V neskôr zverejnenej Analýze využívania drevnej štiepky pri výrobe elektriny a tepla síce priznal, že koeficient znížil z dôvodu vyrovnania podmienok pre výrobcov elektriny a výrobcov tepla, či však nastal na trhu medziročný pokles ceny štiepky sme sa nedozvedeli. Pochybnosti pritom trvajú naďalej aj z dôvodu, že úrad nestanovil pre rok 2015 žiaden záporný príplatok k cene elektriny vyrobenej z biomasy, pričom má zákonnú povinnosť tak urobiť pri poklese ceny paliva o viac ako 8 %.

A konečne tretí príklad, ktorý sa náhle a bez prípravy dotkol všetkých spotrebiteľov. Počnúc 20. augustom minulého roka úrad celoplošne zvýšil tarifu za prevádzkovanie systému o dve eurá s nasledovným (ne)odôvodnením: „Zmena rozhodnutia úradu je v súlade so zákonom č. 250/2012 Z. z. a v súlade s § 7, § 11, § 12, § 13, § 16, § 17, § 18, § 23, § 24, § 25 a § 46 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov“ (viď rozhodnutie č. 0329/2014/E). Koľko pritom z koláča výnosov tejto tarify pripadne jednotlivým beneficientom ostáva naďalej utajené s poukazom na obchodné tajomstvo, hoci ide fakticky o peniaze spotrebiteľov (viď napr. rozhodnutie č. 0047/2015/E). Toľko k transparentnosti.

Osobne si plne uvedomujem, že práca regulátora je mimoriadne zodpovedná a náročná úloha. V demokracii je však minimálne rovnako dôležitá aj práca tých, ktorí neustále sledujú a hodnotia úroveň jeho práce, čím prispievajú nielen k vyššej kvalite regulácie, ale aj podnikateľského prostredia a života spotrebiteľov. Prínos integrácie a kontrolných mechanizmov EÚ je pred slovenskou verejnosťou len ťažko spochybniteľný. Je preto viac ako vhodné, aby sa štátne orgány venovali výlučne svojej práci (v rámci zákonnej pôsobnosti) a nie reakciám na zistenia iných inštitúcií, voči ktorým nemôžu v konečnom dôsledku podniknúť nič.

© energia.sk

  • Rastislav Hanulák

    Autor je advokát, viac ako 10 rokov sa venuje právnemu poradenstvu v oblasti energetiky.

Komunikační partneri

Odborní partneri