Oplatí sa bytová kotolňa? Nezabúdajte na sprievodné náklady

Odpojiť sa od centrálneho vykurovania a zriadiť si vlastnú kotolňu v bytovom dome bolo v minulosti populárnym riešením ako ušetriť náklady na výrobu tepla. V súčasnosti ale takýto krok nemusí priniesť želaný efekt.

Neuváženosť sa nevypláca

Pri výpočte nákladov nenechajte nič na náhodu, pretože odpojiť sa od systému CZT je zásadné rozhodnutie. „Pri kalkuláciách návratnosti je potrebné počítať s viacerými scenármi, nielen tým najoptimistickejším. Napríklad s tým, pri akej cene plynu a životnosti kotla sa prechod na vlastné kúrenie oplatí,“ upozornil Vladimír Balaj, energetický audítor spoločnosti Magna Energia.

Návratnosť investície do bytovej kotolne je kratšia ako päť rokov - lákajú často predajcovia nových zákazníkov. Svoje kalkulácie zvyčajne redukujú len na cenu plynu a spotrebu. Len málo z nich zahrnie do výpočtov aj náklady, ktoré súvisia so servisom a údržbou kotla. „Vybudovaním vlastnej kotolne sa ale vlastníci bytov a nebytových priestorov vzdávajú takýchto výhod a komfortu a musia počítať s povinnosťami, ktoré s bežnou prevádzkou kotolne súvisia,“ zdôrazňuje Miroslav Obšivaný, šéf Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT).

Cena kotla pre bytovú kotolňu závisí od výkonu a kvality. Pohybovať sa môže v rozmedzí od 25 do 100 tisíc eur. Spoločenstvo vlastníkov bytov si takúto investíciu spravidla nemôže dovoliť z príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Najčastejším riešením tak zostáva financovanie bankovým úverom.

Momentálna výhodnosť úveru sa môže počas doby splácania pôžičky zmeniť. V prípade zýšenia úrokových sadzieb sa tak predĺži aj návratnosť investície. Podľa odborníkov sa vstupné náklady do novej kotolne vrátia iba málokedy do 7 rokov. Výnimkou ale nie sú ani prípady, keď je návratnosť vyše 10 rokov.

Legislatívna brzda

No ani s odpojením sa od systému CZT to už nie je také jednoduché ako kedysi. Podľa súčasnej legislatívy je účastníkom stavebného konania tiež centrálna tepláreň, ktorá so zámerom odpojenia s vysokou pravdepodobnosťou súhlasiť nebude. V takomto prípade nastane rozpor medzi záväznými stanoviskami, ktoré stavebný úrad postúpi rezortu životného prostredia a ten rozhodne. 

Ak sa časť odberateľov predsa odpojí, existujúci infraštruktúru a zariadenia bude potrebné rozpočítať na menší počet klientov, ktorá zostali v CZT. Hrozí  tak, že fixné poplatky sa im zvýšia. Cena tepla sa totiž delí na variabilnú a fixnú zložku, pričom variabilná sa určuje podľa skutočnej spotreby. Do fixnej zložky sa zase premietajú regulované a neregulované oprávnené náklady.

Vytvára sa tým začarovaný kruh, kedy odpojenie bytového domu zvyšuje cenu tepla pre ostatné domy a tie sú motivované odpojiť sa tiež,“ vysvetlil ďalej Balaj.

Alternatíva odpojenia sa je tak dns výrazne sťažená. Na strane druhej, systémy centrálneho vykurovania na Slovensku budú mať šancu uchádzať sa o financie z EÚ. Koncom februára sa má vyhlásiť nová výzva, ktorá bude zameraná na modernizáciu nevyhovujúceho stavu teplárenských rozvodov.

Výhodou bytovej kotolne je väčšia sloboda pri výbere dodávateľa energií. Ponuka služieb u niektorých sa rozrástla aj o možnosť prevzatia vykurovacej sústavy v dome. Dodávateľ tak má na starosti údržbu tepelných zariadení, no dokáže kotolňu aj modernizovať. „V rámci takéhoto balíka služieb je vhodné nechať si od dodávateľa garantovať aj stabilné ceny energií. Skrátka tak, aby malo spoločenstvo vlastníkov bytov čo najväčšiu istotu, že na bytovej kotolni v konečnom dôsledku zarobí, a nie naopak,“ uzavrel Balaj z Magna Energia.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri