Plynárenská mapa na Balkáne sa zahusťuje

Rozbiehajúce sa aktivity okolo južného plynárenského koridoru lákajú k výstavbe interkonektorov na Balkáne. Veľký záujem je o pripravované prepojenie medzi Gréckom a Bulharskom, dokončiť sa má konečne aj plynovod medzi Bulharskom a Rumunskom. Šancu má aj Eastring.

Doterajšia vysoká zraniteľnosť juhovýchodnej Európy v oblasti dodávok plynu a tradičná závislosť regiónu na dovoze suroviny z Ruska by sa onedlho mohli stať minulosťou. Bližšie k realizácii sú viaceré meškajúce projekty.

Napredujúca výstavba nového plynovodu v Turecku s názvom TANAP, ktorým sa má dostať ku hraniciam Európskej únie plyn z Azerbajdžanského náleziska Shah Deniz II, plány ťažby suroviny vo východnom Stredomorí aj v Čiernom mori, nové LNG terminály – to všetko sú rôznorodé možnosti pre diverzifikované zásobovanie juhovýchodnej Európy plynom.

Práve táto oblasť bola v nedávnych záťažových testoch označená za najviac zraniteľnú voči výpadkom ruských dodávok plynu, keďže štáty majú k dispozícií minimum alternatív.

Interkonektor Grécko-Bulharsko

Jedným z oživených projektov je prepojenie medzi Gréckom a Bulharskom (IGB). To síce dlhé roky figurovalo v plánoch štátnych prevádzkovateľov plynovodov, ale až po zrušení plynovodu South Stream, ktorým sa mal plyn ruský plyn priamo dostať do Bulharska, došlo posledné mesiace k pokroku v realizácii.

V decembri 2015 bola podpísaná dohoda o výstavbe, do minulého týždňa sa mohli shipperi zúčastniť takzvaného testu trhu a vyjadriť záujem využívať túto prepravnú trasu. Podľa informácií z bulharského ministerstva pre energetiku tak urobili napríklad firmy z Grécka, Talianska, Bulharska, Azerbajdžanu či USA, ktoré sú v tomto regióne aktívne.

V prvej fáze by sa ním mali prepravovať 3 miliardy metrov kubických plynu ročne, neskôr sa má kapacita zvýšiť až na 5 miliárd m3/ročne. Začiatok výstavby je naplánovaný na jeseň tohto roka, počiatočné náklad sa odhadujú na zhruba 220 miliónov eur.

Plynárenské sústavy oboch krajín sú aktuálne prepojené len medzi mestami Sidirokastron v Grécku a Kulata v Bulharsku. Nové potrubie má spojiť stanice Komotini a Staru Zagoru, pričom ako alternatívne zdroje plynu sa Bulharom ponúkajú existujúci LNG terminál na ostrove Revithoussa, plánovaný LNG terminál Alexandroupoli aj Kaspické more, keďže azerbajdžanská štátna firma SOCAR odkúpila väčšinový podiel v gréckom prepravcovi plynu Desfa.

EÚ na projekt vyčlenila 45 miliónov eur z programu EEPR, pôvodný plán spustenia bol rok 2014.

Prekonávanie riek a morí

Už o pár mesiacov by sa mal dokončiť aj projekt nového plynovodu medzi Bulharskom a Rumunskom, medzi ktorými zatiaľ plyn prúdi len medzi bodmi Negru Vodă a Kardam. Takmer celý plynovod je už vybudovaný, problémom však bolo potrubie popod rieku Dunaj. Minulý týždeň obe krajiny podpísali zmluvu s rakúskym zhotoviteľom, ktorý ma na to 4 mesiace. Maximálna obojsmerná kapacita bude 1,5 miliardy m3 ročne.

Pri pobreží Rumunska boli navyše potvrdené bohaté offshore náleziská plynu, ktorý by v budúcnosti mal obohatiť dodávky suroviny v tomto regióne.

Do tohto mixu ešte treba pripojiť projekt Transjadranského plynovodu (TAP) s dĺžkou 878 km, ktorý sa má tiež napojiť na turecký TANAP a ďalej ťahať azerbajdžanský plyn cez Albánsko a Jadranské more do Talianska. Európska komisia začiatkom marca odobrila grécku štátnu pomoc pre tento projekt, uzavreli sa už aj kontrakty pre niektoré úseky výstavby. Prvý plyn by po tejto trase mohol začať prúdiť po roku 2020.

V snahe udržať si vplyv na Balkáne sa začiatkom tohto roka objavili správy o tom, že ruský Gazprom chce obnoviť myšlienku vybudovať plynovod Poseidon, ktorý má smerovať z gréckej kompresorovej stanice Thesprotia do talianskeho terminálu Otranto. Plynovod je na európskom zozname projektov spoločného záujmu (PCIs), dĺžku by mal mať asi 216 km a spustiť sa má v roku 2020.

Eastring

O svoje miesto na novej balkánskej plynárenskej mape bojuje aj projekt Eastring, ktorý zástupcovia slovenského Eustreamu predstavili koncom roka 2014. Spoločnosť aj slovenská vláda si od neho sľubujú prístup k novým zdrojom plynu, ktoré sa naakumulujú na juhovýchode Európy a tiež možnosť prepravovať plyn zo strednej Európy južným smerom.

Spomínané prepojenia cez južnú a severnú hranicu Bulharska sú súčasťou myšlienky Eastringu. Ak by plynovody na Balkáne získali nový impulz v obojsmernom režime, Slovensko by z toho mohlo ťažiť na tranzitných poplatkoch a vykryť po roku 2019 potenciálny pokles príjmov z tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Podľa odhadov by príjmy Slovenska z predaja kapacít mohli byť približne 20 miliónov eur ročne.

Nový minister hospodárstva Peter Žiga potvrdil, že bude pokračovať vo vytváraní priaznivých podmienok pre jeho pokračovanie. V novembri bol projekt pripísaný do zoznamu PCIs, čím získal lepší prístup k financiám z fondov EÚ a tiež od medzinárodných bánk a využiť môže aj rýchlejšie povoľovacie procesy.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri