Eustream si prepojenie s Poľskom poistil stimulmi od ÚRSO

Investičné riziká súvisiace s realizáciou prepojenia s Poľskom nemusia prevádzkovateľa plynovodov trápiť. Hoci obchodníci nemajú veľký záujem o prepravu plynu týmto potrubím, financovanie projektu zabezpečí možno Európska únia alebo tiež stimuly. Presné kritéria hodnotenia, výška aj forma podpory od regulátora zostávajú zahmlené.

Plynárenské prepojenie medzi Poľskom a Slovensko je v súčasnosti jedným z hlavných pilierov plánu rozvoja siete spoločnosti Eustream. Nereaguje pritom na žiadnu bezprostrednú hrozbu z pohľadu bezpečnosti dodávok plynu, dostatočné kapacity pre vykrytie prípadného prerušenia už máme v súčasných cezhraničných prepojeniach aj rozsiahlych zásobníkoch. Výhodou projektu je však jasná diverzifikácia. Má ísť o novú cestu pre potenciálne nové dodávky plynu vrátane LNG. Navyše s potenciálom nielen pre potreby Slovenska ale aj pre tranzit a vývoz, napríklad na Ukrajinu.

Projektovaná cezhraničná kapacita plynovodu je na úrovni 6,1 mld. m3 plynu ročne v smere zo Slovenska do Poľska a o 1 mld. m3 menšia v smere z Poľska na naše územie. Pôvodne sa počítalo s jeho dokončením v roku 2019, dnes je už zjavný odsun spustenia prevádzky najskôr na rok 2020. Eustream ho plánuje sprevádzkovať 3 roky po prijatí záväzného rozhodnutia o realizácii projektu. To by teda malo padnúť budúci rok. „Pre prijatie finálneho investičného rozhodnutia však bude kľúčovým faktorom najmä výška pomoci z fondov EÚ poskytnutá na jeho výstavbu,“ uvádza spoločnosť vo svojom Desaťročnom pláne rozvoja siete 2017-2026.

O podaní žiadosti o grant z programu CEF Energy Eustream informoval 8. novembra 2016. Už vtedy mu však bolo jasné, že aj keby poskytnutý grant nebol v dostatočnej výške, svoje investičné riziko má dostatočne rozdelené. Deň predtým mu totiž slovenský regulátor prisľúbil investičné stimuly.

Primeraná motivácia

Eustream požiadal ÚRSO o stimuly 28. októbra. Ich poskytnutie umožňuje nariadenie EÚ č. 347/2013 (tzv. TEN-E nariadenie) a odporúčania európskej agentúry ACER z 27. júna 2014.

Podľa TEN-E nariadenia majú stimuly zohľadniť špecifický charakter vzniknutého rizika a môžu okrem iného zahŕňať:  a) pravidlá pre anticipačné investície alebo; b) pravidlá uznávania skutočne vzniknutých nákladov pred uvedením projektu do prevádzky alebo; c) pravidlá zabezpečenia ďalšej návratnosti kapitálu investovaného do projektu alebo; d) iné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné a vhodné. Národní regulátori by podľa nariadenia mali transparentnou formou zaistiť rámec so stimulmi pre prioritné projekty „vrátane dlhodobých stimulov, ktoré sú primerané úrovni konkrétneho rizika projektu“. Vhodné stimuly pre investície majú poskytovať tarify za prístup k sieťam. Tie sú súčasťou koncovej ceny plynu, keďže si obchodníci všetky náklady za prepravu dávajú do svojich cien.

V mesiacoch jún a júl spoločnosť uskutočnila Open Season a zisťovala záujem obchodníkov o túto prepravnú trasu. „Trh nepreukázal dostatočnú mieru záväzného záujmu o kapacity, ktorá by zabezpečila úspešnú realizáciu projektu,“ uvádza sa v rozhodnutí, ktoré ÚRSO vydalo 7. novembra.

Keďže je však poľsko-slovenské prepojenie podstatné z pohľadu realizácie severojužného plynárenského prepojenia vo východnej Európe, ÚRSO rozhodol, že Eustreamu poskytne stimuly, ktoré znížia jeho investičné riziko. To, akú formu a výšku majú stimuly dosiahnuť nie je z rozhodnutia jasné.

Vykryjú sa prípadné nedostatočné tržby

„Stimuly sa budú poskytovať na ročnej báze od spustenia komerčnej prevádzky plynovodu po dobu jeho prevádzky v prípade, že skutočné ročné tržby z predaja prepravných kapacít na plánovanom vstupno-výstupnom bode poľsko-slovenskej hranice budú v príslušnom roku nižšie ako priemer celkových ročných plánovaných výnosov projektu pre obdobie rokov 2021 až 2040 v zmysle aktualizovaného dokumentu „Poland –Slovakia Interconnector Business plan and Project specific cost benefit analysis update“, ktorý ÚRSO obdržal v priebehu konania o poskytnutie stimulov. Ročná výška poskytnutých stimulov sa stanoví ako rozdiel priemeru celkových ročných plánovaných výnosov projektu a skutočných ročných tržieb z predaja prepravných kapacít na plánovanom vstupno-výstupnom bode poľsko-slovenskej hranice,“ píše sa v rozhodnutí ÚRSO.

To, akú formu a výšku majú stimuly dosiahnuť nie je z rozhodnutia jasné. O konkrétnej forme ich poskytnutia úrad rozhodne pred prijatím finálneho investičného rozhodnutia pre tento projekt.

Eustream: Osoh budú mať iní

Eustreamu sme sa pýtali na výšku celkových ročných plánovaných výnosov projektu počas 20 rokov prevádzky, od ktorých sa má objem stimulov odvíjať aj na to, kto v konečnom dôsledku zaplatí Eustreamu pred-schválené stimuly. Priame odpovede na to, o aký balík peňazí môže ísť, sme však nedostali.

Hovorca spoločnosti Pavol Kubík len zopakoval, že „stimuly sa nebudú poskytovať automaticky, ale iba v prípade, ak skutočné ročné tržby z predaja prepravných kapacít na plánovanom vstupno-výstupnom bode poľsko-slovenskej hranice budú nižšie, ako priemer plánovaných ročných výnosov projektu za stanovené obdobie.“

Podčiarkol, že projekt bude mať pozitívne dosahy v oblasti cenovej konvergencie, energetickej bezpečnosti a zamestnanosti a úžitok z neho budú mať iné subjekty.

„Výrok rozhodnutia ÚRSO ohľadne výšky poskytovaných stimulov považujem za zmätočný a zrejme aj nevykonateľný,“ upozornil advokát Rastislav Hanulák z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group.

„Výška stimulov sa má stanoviť ako rozdiel priemeru celkových plánovaných výnosov projektu a skutočných tržieb z predaja kapacít na slovensko-poľskej hranici. Ako však vyplýva z ďalšej vety, prijaté stimuly sú už kalkulované v celkových plánovaných výnosoch projektu. Rozhodnutie v tomto smere vyvoláva viac otázok ako odpovedí, čo je vzhľadom na jeho možný dopad na spotrebiteľov neakceptovateľné,“ poznamenal.  

Transparentná metodika z ÚRSO

Čl. 13 bod 6 nariadenia TEN-E stanovuje, že „každý národný regulačný orgán zverejní do 31. marca 2014 svoju metodiku a kritériá používané na hodnotenie investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektriny a prepravu plynu a vyšších rizík, ktoré vyvolávajú.“

Keď sme danú metodiku začiatkom decembra hľadali na webstránke ÚRSO, nepodarilo sa nám ju nájsť. Úradu sme sa preto pýtali, či ju vypracoval, kde ju nájdeme a kedy bola zverejnená. „Úrad predmetnú metodiku vypracoval v roku 2014, nájdete ju na našom webovom sídle,“ uviedol minulý týždeň hovorca ÚRSO Radoslav Igaz v reakcii na naše otázky. V polovici minulého týždňa už naozaj bol dokument na webstránke prístupný v časti Informácie a usmernenia, avšak bez dátumu zverejnenia. Na opakovanú otázku, kedy presne bola metodika publikovaná, hovorca reagoval: „Presný dátum zverejnenia nie je možné určiť, vzhľadom k tomu, že na jar 2016 bola realizovaná rekonštrukcia webového sídla úradu.“

Zistiť staršie, archivované verzie webstránok už dnes nie je problém. Nápomocným nástrojom je napríklad Wayback Machine. Ten danú stránku ÚRSO archivoval 2.7. aj 20.7.2014 a tiež 31.10. a 30.12.2015. Ani v jednej archivovanej verzii danej podstránky nie je metodika zaznamenaná.

Obsah nového dokumentu však veľa neprezrádza ani o presnejších kritériách a hodnotení jednotlivých investícií do infraštruktúry. Hoci mal slovenský regulátor vypracovať „svoju“ metodiku a kritériá, ide len o prepis ustanovení a príloh samotného nariadenia TEN-E. Napríklad bod 4 metodiky je prepisom článku 4 tohto nariadenia. Takzvané ukazovatele kritérií v bode 5 metodiky sú kópiou prílohy IV nariadenia TEN-E. Taktiež v časti 12, ktorá sa týka stimulov, sa píše len to, čo sa dá nájsť aj v článku 13 nariadenia EÚ. Napokon, ani ÚRSO vo svojom rozhodnutí o poskytnutí stimulov zo 7.11.2016 nikde neodkazuje na vlastnú vypracovanú metodiku a kritéria.

„Nerešpektovaním zásady transparentnosti je úrad známy už dlhodobo, čo mu viackrát vytkla nielen Európska komisia, ale aj naše súdy. Nedávno medializovaný prípad týkajúci sa výrazného zníženia cien drevnej štiepky vstupujúcich do regulovanej ceny tepla potvrdil, že úrad často rozhoduje bez potrebných podkladov a metodík. Z legislatívy vyplýva jednoznačná požiadavka nielen na uverejnenie metodiky hodnotenia investícií do projektov infraštruktúry, ale aj metodiky pre výpočet taríf, prostredníctvom ktorých sa pravdepodobne budú poskytovať stimuly aj pre tento projekt. Pokiaľ však úrad príslušné metodiky nestanovil a riadne nezverejnil, môže to mať dopad na zákonnosť samotného rozhodnutia o schválení stimulov pre spoločnosť Eustream,“ dodal advokát Rastislav Hanulák.

Či a do akej mieri výstavbu plynovodu s Poľskom preplatí Brusel a nakoľko sa na výstavbu prepojenia poskladajú odberatelia plynu je zatiaľ otvorené. Výsledky žiadosti o grant z programu CEF Energy by mali byť známe vo februári – marci 2017.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri