Eastring: Veľká voda narazila

Kedy, v akej podobe a za koľko sa plynovod Eastring stane skutočnosťou je zatiaľ otázne. Neustále rokovania a opakované deklarácie nestačia, chýbajú financie i záväzné zmluvy. Na Balkáne sa medzitým množia alternatívy.

Koncom roka 2014 bola prvýkrát predstavená idea projektu Eastring, ktorý má obojsmerne prepojiť plynárenskú sústavu juhovýchodnej Európy od hraníc s Tureckom so západoeurópskou infraštruktúrou. Slovenská prepravná sieť má slúžiť ako hlavná križovatka. Vrcholoví politici vyzdvihujú výhody projektu na všetkých medzinárodných i domácich fórach – napokon zvýšil by využitie kapacity potrubia prevádzkovaného Eustreamom, ktorému v ústrety potenciálneho ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a vybudovania Nord Streamu 2, hrozí marginalizácia a výpadok súvisiacich stámiliónových poplatkov ročne.

Spočiatku sa predpokladal termín spustenia komerčnej prevádzky Eastringu na koniec roka 2018 – ministerstvo hospodárstva tento už nereálny dátum uvádzalo aj v oficiálnych dokumentoch. Príbeh projektu sa odvtedy zamotal a obdobne ako iné veľké infraštruktúrne plány nabral meškanie. Zatiaľ sa zasekol v štádiu politického vyjednávania.

Čaká sa na dohody i peniaze

V júni a júli tohto roka sa podpísali bilaterálne memorandá s Bulgartransgazom aj bulharskou vládou. Ďalším má byť Rumunsko, kde sa podpis pripravoval počas minulotýždňovej návštevy slovenského prezidenta v Rumunsku. Napokon sa tak nestalo. Eustreamu sme sa pýtali, kde je problém, avšak priamu odpoveď sme nedostali.

„Môžeme potvrdiť, že s predstaviteľmi spoločnosti Transgaz sme vo finálnom štádiu rokovaní o podpísaní memoranda o spolupráci o projekte Eastring, pričom táto téma bola aj predmetom rokovaní na úrovni manažmentov spoločností počas prezidentskej návštevy v Rumunsku,“ uviedol pre náš portál hovorca spoločnosti Pavol Kubík.

Dodal, že v tomto období v úzkej súčinnosti s partnermi z Bulharska, Rumunska a Maďarska finalizujú podklady pre podanie žiadosti o grant EK na štúdiu uskutočniteľnosti projektu. Termín na podanie žiadosti v rámci aktuálnej výzvy CEF Energy s indikatívnym rozpočtom 600 miliónov eur je do 8. novembra.

Neisté termíny

„Harmonogram výstavby a termín sprevádzkovania plynovodu bude závisieť od finálneho investičného rozhodnutia (FID), ktoré bude vydané aj na podklade výsledkov spomínanej štúdie uskutočniteľnosti,“ zopakoval Kubík doterajšie opatrné vyjadrenia Eustreamu. Oficiálny predpoklad firmy je dokončiť  projekt 4 roky od prijatia FID.

Zatiaľ čo slovenská spoločnosť je na detaily skúpa, bulharský prepravca plynu Bulgartransgaz je zhovorčivejší. Vedúci finančnej divízie firmy Kamen Manev počíta s tým, že prvá fáza Eastringu by sa mohla sprevádzkovať v roku 2022, druhá v roku 2026. FID by sa teda mohlo prijať v roku 2018, ktorý sa pôvodne uvádzal ako začiatok komerčnej prevádzky Eastringu.

Technická kapacita Eastringu v prvej fáze by mala byť 20 mld. m3 plynu ročne, po dokončení druhej sa má zdvojnásobiť. Dĺžka plynovodu sa oficiálne stále uvádza od 832 do 1015 kilometrov v závislosti od vybraného trasovania. Na Slovensku by to malo byť len dodatočných 19 km. Investičné náklady sa odhadujú od 1,85 do 2,2 miliardy eur, pričom Slovensko by projekt chceo financovať z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

Prekresľovanie trás

Od času predstavenia projektu sa však mapa uvažovaných trás stihla zmeniť. Zatiaľ čo na webstránke Eastringu je stále pôvodný všeobecný nákres trasovania, Eustream najnovšie počíta s piatimi  možnými alternatívami.

Ako nová alternatíva E pribudla do mapy trasa cez Srbsko. Zmizol z nej naopak variant cez Ukrajinu. V Maďarsku sa už ponúkajú viaceré potenciálne cesty plynovodu. Eastring by napokon nemusel skončiť v kompresorovej stanici Veľké Kapušany, ale napojiť sa na nevyužívaný interkonektor v cezhraničnom bode Veľké Zlievce. Hoci bolo slovensko-maďarské prepojenie sprevádzkované v júli 2015, fakticky cez neho plyn tiekol len v marci tohto roka.

Zdroj: Eustream

„Z technického hľadiska ide o prepojenie slovenskej sústavy s existujúcim interkonektorom na bulharsko-tureckej hranici,“ reagoval Pavol Kubík na otázky o dôvodoch doplnenia srbskej trasy a vypadnutia ukrajinskej. Dodal, že úlohou spracovateľov štúdie bude určiť, ktorý variant je optimálny, pričom zadanie štúdie naďalej primárne počíta s trasovaním cez Rumunsko.

Balkánska zápcha

Vzhľadom na riziká pre bezpečnosť dodávok plynu v juhovýchodnej Európe, ktorá je jednostranne závislá na importe z Ruska, sa s projektmi na Balkáne v posledných rokoch roztrhlo vrece. Hoci sa Eastring profiloval primárne ako využitie a prepojenie existujúcich potrubí, jeho konkurencia v regióne je obrovská.

Pozornosť európskych plynárov sa tu sústreďuje najmä kvôli potenciálne vysoko likvidnému tureckému trh, kde by sa mohol naakumulovať  ruský plyn z TurkStreamu, azerbajdžanský plyn cez budovaný plynovod TANAP i možné ďalšie dodávky z Kaspiku či Iránu. Časť z nových dodávok bude presmerovaná do Talianska (či už cez plynovod TAP alebo Poseidon), časť by mohla smerovať do strednej Európy.

Plynovod medzi Bulharskom a Tureckom zatiaľ funguje len v jednom smere (do Turecka), plánuje sa však nový interkonektor ITB s dĺžkou asi 200 km a kapacitou okolo 3 miliárd m3 ročne. Jeho spustenie sa očakáva v roku 2020, ale realizácia tradične mešká. Vzhľadom na posunuté plány Eastringu by to však nemusel byť problém.

V štádiu príprav je tiež zatiaľ prepojenie medzi Bulharskom a Srbskom (IBS). Aj tu sa potvrdilo oneskorenie spôsobené technologickými i finančnými problémami. V Bulharsku sa ráta aj s peniazmi zo štrukturálnych fondov EÚ. IBS by teoreticky mal byť spustený v roku 2019. Nová potenciálna trasa Eastringu cez Srbsko kopíruje plány plynovodu Tesla, ktorý presadzuje Gazpromu s tým, že bude prepravovať plyn z TurkStreamu.

Na Slovensko či do Rakúska?

Vyššie uvedená aktualizovaná mapa Eastringu ukazuje prelínanie trás C a D v Rumunsku i Maďarsku s ďalším projektom plynovodu BRUA, ktorý spojí Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko.

Ten má oproti Eastringu navrch, z CEF grantu už získal viac než 179 miliónov eur, v Rumunsku prebieha vyhodnotenie vplyvov na životné prostredie aj rokovania s vlastníkmi potrebných pozemkov. Rovnako ako pri projekte od Eustreamu sa jeho vybudovanie odôvodňuje diverzifikáciou zdrojov a uľahčením prepravy kaspického plynu do strednej Európy. V prvej fáze má mať kapacitu 1,5 mld. m3 ročne v smere do Bulharska a 1,75 mld. ročne do Rakúska. V ďalších dvoch fázach sa má postupne rozširovať. Končiť má neďaleko našich hraníc v rakúskom Baumgartene.

„Pokiaľ ide o projekt BRUA, ten má zásadne iné parametre a účel, preto ho nevnímame ako konkurenčný projekt,“ tvrdí hovorca Eustreamu.

Realizáciu trasy BRUA ale Rumuni jednoznačne považujú za prioritný projekt. Aj podľa našich informácií zo slovenského ministerstva hospodárstva v čase tvorby druhého európskeho zoznamu projektov spoločného významu (PCIs), medzi ktoré Eastring pribudol vlani v novembri, Bukurešť odmietala zapísanie slovenského projektu. Slovensku sa ho napokon v rokovaniach vyžadujúcich jednomyseľné schválenie podarilo presadiť tým, že ním podmienilo podporu pre BRUA.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri