Eastring: Po kolotoči rokovaní sa pripravuje podpis memoranda

Projekt Eastring z dielne spoločnosti Eustream naberá na obrátkach. O projekte už slovenská firma rokovala so zástupcami všetkých dotknutých krajín aj predstaviteľmi európskych inštitúcií. V marci sa očakáva podpis trilaterálneho memoranda o porozumení.

Šéf spoločnosti Tomáš Mareček ideu projektu Eastring prvýkrát predstavil na konferencii CEEC koncom novembra 2014. Plynovod získal na význame i popularite po zrušení ruského projektu South Stream a presmerovaní plánovaných objemov plynu budú do Európy cez Turecko a tiež po oznámení, že Gazprom nemieni po roku 2019 využívať tranzit cez Ukrajinu.

V marci sa očakáva podpis Memoranda o porozumení, ktoré bude obsahovať základné parametre budúcej spolupráce na projekte medzi spoločnosťou Eustream, rumunským Transgazom a bulharským Bulgartransgazom.

„Z pohľadu záujmov Slovenska je realizácia projektu Eastring v zmysle predstaveného konceptu prepojenia západoeurópskych trhov s krajinami predovšetkým juhovýchodnej Európy riešením pre dosiahnutie strategického cieľa zachovať či dokonca zvýšiť objemy prepraveného plynu cez slovenskú prepravnú sieť,“ uvádza sa v materiáli, ktorý sa chystá na rokovanie vlády predložiť minister hospodárstva.

Predpokladaný termín spustenia komerčnej prevádzky Eastringu je koniec roka 2018. Technická kapacita plynovodu sa má pohybovať od 20 miliárd m3 (v počiatočnej fáze projektu) až do 40 miliárd m3 (v konečnej fáze). Jeho dĺžka sa odhaduje na 744 až 1015 km v závislosti od konečného rozhodnutia o trasovaní. Odhadované investičné náklady pre prvú fázu projektu, tzv. CAPEX, sú medzi 1140 až 1520 miliónov eur.

Ministerstvo vidí veľa plusov

Medzi hlavné výhody projektu rezort uvádza:

  • projekt Eastring poskytuje krajinám Balkánu prístup k doteraz nedostupným likvidným európskym hubom (rakúsky Baumgarten, nemecké NCG a Gaspool a iné), čím prispieva k súťaži na týchto trhoch s plynom, poskytuje vyhliadky na nižšie ceny a predstavuje krok smerom k jednotnému európskemu trhu s plynom;
  • je otvorený pre všetkých shipperov, ktorí prejavia záujem o prepravu plynu, s otvoreným prístupom pre tretie strany, čo je jeden zo základných princípov európskej legislatívy v oblasti energetiky;
  • poskytuje dodatočnú cestu pre prístup k Balkánu a efektívne pomáha zmierniť dopady prípadného prerušenia dodávok z aktuálne jediného zdroja dovozu plynu - Ruska;
  • poskytuje diverzifikáciu zdrojov nakoľko umožní krajinám Balkánu prístup k plynu z európskych hubov a v opačnom smere umožní novým dodávateľom predovšetkým z Kaspického regiónu, resp. potenciálneho hubu na západe Turecka, prístup na európske trhy. Ako možné zdroje zemného plynu pre tento projekt sa uvádzajú Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak a Cyprus v jednom smere a Západná Európa v opačnom smere;
  • ide o efektívne a environmentálne priaznivé riešenie nakoľko maximálne využíva existujúcu infraštruktúru, vrátane kompresorovej stanice vo Veľkých Kapušanoch;
  • napomáha splneniu myšlienky severo-južného a južného plynárenského koridoru, ktorú podporuje Európska komisia ako krok k ďalšej integrácii vnútorného trhu s energiami;
  • plynovod je možné prepojiť s inými potenciálnymi projektmi ako sú TAP, AGRI či projekt budúcej ťažby zemného plynu v Rumunsku z ložísk v Čiernom mori.

Kolotoč stretnutí

Už vlani v decembri prebehli prvé stretnutia Eustreamu s potenciálnymi partnermi z Rumunska a Bulharska, štátnymi zástupcami všetkých dotknutých krajín a zástupcami EK. Následne boli v januári vytvorené pracovné skupiny troch prevádzkovateľov prepravných sietí zamerané na technické a finančné aspekty projektu.

Koncom januára pokračovala séria stretnutí s predstaviteľmi Európskej komisie a Európskeho parlamentu, 9. februára ministerstvo predstavilo projekt v Sofii na prvom stretnutí zástupcov Juhovýchodnej európskej skupiny pre plynové prepojenie (CESEC).

Minulý týždeň sa zástupcovia Eustreamu stretli aj s predstaviteľmi tureckého ministerstva energetiky a tureckej spoločnosti BOTAȘ.

V tomto roku by sa mali podpísať medzivládne dohody s krajinami pozdĺž projektovanej trasy plynovodu a budú sa hľadať potenciálni projektoví partneri. „Spoločnosť Eustream v tomto smere eviduje záujem viacerých renomovaných spoločností etablovaných na plynárenských trhoch západnej Európy,“ píše sa vo vládnom dokumente.

Projekt však nie je jedinou alternatívou pre prepravu plynu v regióne juhovýchodnej a strednej Európy s využitím nových prepojení, trás a zdrojov. Začiatkom mesiaca sa na stretnutí CESEC diskutovalo o 14 projektoch, ktoré sú na stole už dlhé roky, avšak dosiaľ sa nezrealizovali kvôli administratívnym, technickým, politickým či finančným prekážkam. O všetkých sa teraz bude rokovať v rámci expertných skupín s cieľom nájsť najvhodnejšie riešenie. Uvidí sa teda, či nováčik z dielne Eustreamu tromfne staršie návrhy.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri