Brusel vyšetruje slovenskú transpozíciu tretieho energetického balíka

Naše právne predpisy v oblasti energetiky a regulácie nemusia byť v súlade s legislatívou EÚ. Medzi Bruselom a Bratislavou prebieha intenzívne vysvetľovanie. K dispozícii máme exkluzívny dokument, v ktorom si Komisia pýta vysvetlenia k množstvu ustanovení týkajúcich sa tzv. unbundlingu, nezávislosti a právomocí národného regulátora aj ochrany spotrebiteľov.

Hoci dve smernice tretieho energetického balíka z roku 2009 sa oficiálne do slovenskej legislatívy zaviedli zákonmi o energetikeo regulácii z roku 2012 a tri nariadenia majú priamu účinnosť, Európska komisia (EK), má stále množstvo pochybností o správnosti transpozície niektorých ustanovení. 

Náš portál má k dispozícii dokument s viac než 30 otázkami, v ktorých Brusel žiada vysvetliť predpisy týkajúce sa oddelenia prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí, nezávislosti a právomocí národných regulačných orgánov aj ochrany spotrebiteľov. V prípade potreby si však EK vyhradila právo rokovať neskôr aj o iných otázkach.

Pred infringementom

Na úvod treba povedať, že vyšetrovanie je zatiaľ vo fáze EU Pilot, ktorá predchádza spusteniu oficiálneho konania vo veci porušenia predpisov (infringementu), resp. jeho cieľom je vzájomným dialógom vyhnúť sa jeho spusteniu. V rámci EU Pilot majú štáty 10 týždňov na odpoveď dotazníka. Následné má EK 10 týždňov na vyhodnotenie odpovede a ak nie je spokojná, môže spustiť infringement. Ten môže viesť až k žalobe na Súdny dvor.

Slovenské orgány prebiehajúci proces potvrdili, nevyjadrili sa však k detailnejším otázkam z obsahu dokumentu.

„Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky k požiadavke Európskej komisie v určenom termíne zaslalo svoje stanovisko na Úrad vlády Slovenskej republiky,“ uviedla pre náš portál hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková. „V svojom stanovisku zaslalo vyjadrenia ku všetkým predloženým otázkam týkajúcim sa spôsobu transponovania „tretieho energetického balíčka“ preukazujúce súlad našej legislatívy s právnymi predpismi EÚ.“

Úrad vlády nám neodpovedal na to, kedy Komisii zaslal vysvetlenia na jej otázky a odkázal nás na predchádzajúce stanovisko MH SR. Podľa našich informácií sa mali odpovede do Bruselu zaslať do minulého týždňa.

Čo nie je Bruselu jasné? Zo získaného dokumentu vyberáme niekoľko postrehov.

Preprava plynu

Komisii sa napríklad nezdá § 50 ods. 7 zákona o energetike umožňujúci výnimku zo zákazu o prevode citlivých obchodných informácií, ktoré má prevádzkovateľ prepravnej siete (Eustream), ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku (SPP Infrastructure), podnikom, ktoré vykonávajú ťažobnú alebo dodávateľskú činnosť. Článok 9 ods. 7 smernice o plyne totiž žiadnu výnimku nepovoľuje. Podľa EK tak existuje riziko, že konkurenčný podnik napr. v segmente dodávky by mohol mať prístup k citlivým informáciám od konkurentov prostredníctvom prevádzkovateľa prepravnej siete (PPS).

Zdá sa tiež, že § 49 ods. 8 zákona o energetike zavádza diskrimináciu, pokiaľ ide o pripojenie k prepravnej sieti, ktoré sa uplatňuje na priemyselných odberateľov, nie však na zásobníky. Tým môže vzniknúť dojem o porušení požiadavky na zaistenie nediskriminačného pripojenia podľa článku 23 ods. 1 smernice o plyne.

V súvislosti s požiadavkou oddeleného auditu účtovníctva PPS a vertikálne integrovaného podniku  podľa čl. 17 ods. 6 rovnakej smernice sa Komisii nepozdáva možnosť ustanovenie  § 49 ods. 8 zákona o energetike, podľa ktorého audítor overujúci účtovnú uzávierku firmy, ktorá je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, je oprávnený nahliadnuť do účtovníctva PPS.

Bruselu tiež v našich zákonoch chýba ustanovenie o jasnom oddelení prevádzkovateľov zásobníkov (Nafta, Pozagas) v súlade s článkom 15 smernice o plyne. Tieto firmy sú tiež dcérskymi firmami SPP Infrastructure.

Tarify pri preprave plynu

Viacero otázok EK sa vzťahovalo špecificky k stanovovaniu tarify za prístup do prepravnej siete, ktoré určuje regulačný úrad (ÚRSO). Zo samostatného nariadenia o plyne aj už spomínanej smernice vyplýva, že majú byť transparentné  a východiskom  pri stanovení tarify sú primárne príslušné skutočne vynaložené náklady za poskytovanie služby. Na Slovensku sa však cena za prepravu plynu stanovuje porovnaním jej ceny v členských štátoch Európskej únie a táto metóda sa má podľa návrhu novej regulačnej politiky 2017 -2021 aplikovať aj do budúcna. Porovnávanie však EK považuje len za doplnkovú metódu a jeden z podružných faktorov k prístupu založenému na nákladoch.

Komisia preto žiadala vysvetliť, ako je zabezpečená transparentnosť pri stanovení taríf, ako sa stanovili náklady PPS vrátane primeranej návratnosti investícií alebo aké kritériá sa použili pri porovnávaní.

„Pozorne budeme sledovať reakciu na výhradu týkajúcu sa rozhodovacej praxe ÚRSO pri regulácii ceny za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu, pretože ak skutočne cenová regulácia tohto segmentu nevychádza z prieskumu nákladov spoločnosti eustream, a.s., ide celkom zrejme o arbitrárny postup,“ uviedol partner advokátskej kancelárie Capitol Legal Group Rastislav Hanulák.  „Náklady na prepravu plynu sa prenášajú aj do faktúr koncových odberateľov vrátane domácností,“ dodal.

Brusel otázky adresoval aj voči opodstatnenosti toho, že na tom istom cezhraničnom prepojovacom bode sa za rovnaké služby uplatňujú rôzne úrovne taríf podľa množstva objednanej dennej kapacity, čo môže predstavovať diskrimináciu. Naopak, hoci čl. 14 ods. 1 písm. b) nariadenia o plyne vyžaduje, aby cena prerušiteľnej kapacity vychádzala z pravdepodobnosti prerušenia, na Slovensku sa rozdielne ceny pre produkty s pevnou a prerušiteľnou kapacitou neuplatňujú.

Právomoci a nezávislosť regulátora

Smernice o plyne aj elektrine vyžadujú nezávislosť jediného národného regulačného úradu. U nás však existuje rôznostranný trojuholník. Množstvo kompetencií spadá pod ministerstvo hospodárstva, hoci jeho povinnosti sa majú obmedzovať len na oblasť všeobecnej energetickej politiky, časť pod ÚRSO a časť pod Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI). Brusel preto žiadal podrobne vysvetliť, ako je zaručené, aby ministerstvo nezasahovalo do hlavných úloh ÚRSO a ako je zabránené tomu, aby SOI nezasahovala do úloh a rozhodovacích právomocí ÚRSO.

Komisia si okrem iného všimla, že predseda úradu je zároveň predsedom rady. Ďalšie otázky sa týkali osobitného rozpočtu a dostatočnosti ľudských a finančných zdrojov ÚRSO, obmedzenia funkčného obdobia členov regulačnej rady, odôvodnenosti a opodstatnenosti rozhodnutí ÚRSO, ukladania sankcií aj mechanizmu odvolacích konaní.

„Potvrdením domácej kritiky je aj deklarovaná výhrada Komisie k nastaveniu kompetencií rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam regulátora v prvom stupni. Oprávnenie predsedu Holjenčíka rozhodovať o odvolaniach voči rozhodnutiam jeho podriadených má aj ústavnoprávny kontext a pravdepodobne nie je v súlade s princípmi spravodlivého procesu. Tie sa logicky odrážajú aj v práve EÚ,“ poznamenal advokát Hanulák.

Ochrana spotrebiteľa

Komisia sa tiež zaujímala o opatrenia na riešenie energetickej chudoby a výsledky práce skupiny, ktorá bola za týmto účelom na národnej úrovni zriadená.

Za problematické je možné vnímať aj vymedzenie pojmu zraniteľných spotrebiteľov v súlade s článkami smernice o elektrine a plyne. V zákone o energetike sú špecifikovaní užšie než v zákone o regulácii, čo vyvoláva otázky o zaručení jednotnosti, zrozumiteľnosti a istoty.

„Osobne ma spomedzi výhrad Komisie zaujala najmä kritika súčasného príliš širokého nastavenia konceptu zraniteľného odberateľa, čím sa potvrdzujú už takmer tradičné výhrady odbornej verejnosti na Slovensku. Regulácia má byť adresná, zameraná len na konkrétne, vopred definované skupiny odberateľov, ktorí sú reálne vystavení hrozbám trhu. Trh samotný hrozbou nie je, ako sa to niekedy ideologicky vysvetľuje doma. Koniec koncov, aj nedávny, široko diskutovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci poľskej regulácie v plynárenstve vychádzal z rovnakých princípov,“ dodal Hanulák.

Prvoradá priorita

„Prvoradou prioritou vytvorenia energetickej únie je úplná implementácia a dôsledné presadzovanie existujúcej legislatívy v energetike a súvisiacich oblastiach. Nové politiky a prístupy nemá zmysel stavať na vratkých základoch,“ píše sa v stratégii energetickej únie.Komisia v tomto smere využije všetky dostupné politické nástroje a bude trvať na tom, aby členské štáty plne implementovali a presadzovali tretí balík predpisov pre vnútorný trh s energiou, najmä pokiaľ ide o oddelenie (unbundling) a nezávislosť regulačných orgánov.“

Presadenie energetickej únie má na starosti slovenský eurokomisár Maroš Šefčoviť. Brusel už kvôli nesprávnej či neúplnej transpozícii 3. energetického balíka spustil infringementy voči viacerým členským štátom. Ako dopadne slovenský prípad?

© energia.sk

Odborní partneri