OZE: Čierne scenáre sa pri vlaňajšej strate podpory nenaplnili

Varovania, že kvôli minuloročnej strate podpory pre obnoviteľné zdroje a kogeneráciu prídu o prácu tisícky ľudí, sa nenaplnili. Podľa fotovoltického združenia si však výrobcovia siahli na dno svojich rezerv. Sledovanie legislatívnych povinností od začiatku tohto roka uľahčuje nová webstránka.

Zdá sa, že veľká väčšina producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnou kogeneráciou zvládla náročný rok 2015. Viac než 1100 z nich sa pritom muselo vyrovnať so stratou ročnej podpory doplatkom a v cene na straty. Dôvodom bolo nenahlásenie stanovených údajov regulačnému úradu a/alebo regionálnemu distribútorovi.

Od začiatku tohto roka funguje nová webstránka legislativnepovinnosti.sk, ktorá slúži aj ako prevencia pred nesplnením povinností v elektroenergetike, plynárenstve aj teplárenstvo voči širokej škále inštitúcií. Účastníci trhu si v komplexnej databáze môžu sledovať kalendár, termíny, spôsob plnenia aj hroziace sankcie.

Pohľad späť

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vlani opakovane avizovala, že hrozí strata až 3500 pracovných miest. Na snahu o likvidáciu odvetvia upozorňovala na viacerých protestoch, aj v listoch adresovaných predstaviteľom slovenskej vlády či zástupcom Európskej komisie.

S odstupom času sme sa združenia opýtali, koľko pracovných miest bolo v dôsledku straty podpory reálne zrušených a koľko firiem „krachlo“. Riaditeľka asociácie Veronika Galeková uviedla, že odhad 3500 pracovných miest bol vypočítaný podľa údajov o celkovom počte poškodených, pričom so SAPI bolo v kontakte okolo 300 poškodených.

Rezervy aj predaj elektrární

„Väčšina fotovoltikov to napokon ustála vďaka čerpaniu rezervných fondov a za cenu zhoršeného bankového rankingu. Teda za cenu zvýšenia budúcej finančnej záťaže. Okolo 10 fotovoltických elektrární, o ktorých vieme, sa muselo predať za podhodnotenú cenu, len aby sa ich majitelia nedostali do problémov,“ uviedla Galeková.

„Niektorí reštrukturalizovali a znížili počet zamestnancov opäť najmä v materských firmách. V prípade fotovoltických zdrojov išlo o desiatky zamestnancov, hovoríme však len o prípadoch, o ktorých vieme. Je viac než pravdepodobné, že množstvo firiem sa s týmito ťažkosťami potýkalo bez toho, že by ich medializovali,“ dodala.

V prípade solárnych zdrojov tiež došlo k obmedzeniu niekoľkých rozvojových plánov. V okolí Prievidze sa napríklad zrušil investičný projekt za 4 mil. eur.

Najviac trpeli bioplynky

„Najhoršie sa s problémom vyrovnávali bioplynky. Tu prišlo o robotu viac ako 250 poľnohospodárov, najmä na východe Slovenska. Viacerí museli predávať majetok a znižovať stavy, aby boli schopní prežiť,“ podčiarkla Galeková. Poukázala na to, že v okolí Brezna tri bioplynové stanice úplne zastavili výrobu a prepustili zamestnancov. Opätovné naštartovanie čakajú v tomto roku. „Sumárne je to ďalších cca 45 zamestnancov,“ dodala.

Asi 2/3 zo 100 zamestnancov podľa Galekovej prepustilo aj poľnohospodárske družstvo v Matejovciach pri Poprade, ktoré v roku 2013 investovalo do zdroja na spaľovanie bioplynu. Zatiaľ čo v roku 2014 podľa údajov ÚRSO získalo doplatok cez 596 tisíc eur, vlani o túto podporu prišlo.

Šťastie v nešťastí?

Menej napätej situácii naopak čelili malé vodné elektrárne, nakoľko väčšina z nich nemala a nemá financovanie prostredníctvom bánk.

„Celkovo sa čierne scenáre nenaplnili na 100% (resp. o tom nevieme na 100%), ale nie pretože by problém nebol vážny, ale preto, že výrobcovia siahli do svojich často posledných rezerv. Mnohých ešte dokázali podporiť a podržať banky,“ skonštatovala riaditeľka SAPI. Pomocnú ruku poskytli aj niektorí dodávatelia elektriny, resp. obchodníci, ktorí sa s poškodenými výrobcami dohodli, že elektrinu od nich odkúpia za trhovú cenu.

Otázkou ústavnosti sankcie vo forme ročnej straty podpory sa už zaoberá Ústavný súd, ktorý v novembri prijal na ďalšie konanie návrh skupiny opozičných poslancov. Tí vo svojom návrhu tiež varovali pred zánikom elektrární.

Okrem iného uviedli, že „pri výrobe elektriny z OZE predstavujú ročné náklady na prevádzku a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory. V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %. Je preto zjavné, že bez poskytnutia podpory nie je výrobca elektriny z OZE schopný zabezpečiť prevádzku a chod elektrárne ... Strata podpory tak bude mať za následok ich zánik, nakoľko zabezpečenie prevádzky elektrárne na obdobie jedného roka je bez podpory nemysliteľné“.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri