Koncepciu boja proti energetickej chudobe skritizovali ministerstvá i firmy

Návrh aktualizovanej koncepcie boja proti energetickej chudobe, ktorý koncom roka predstavil regulačný úrad, skritizovali štátne úrady, energetické firmy aj verejnosť. Chýbajú im definície, relevantné dáta, výpočty aj analýzy vplyvov. Niektoré predložené opatrenia zase považujú za neúčinné či dokonca kontraproduktívne.

Zatiaľ čo počas predchádzajúcich Vianoc v roku 2015 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripomienkoval regulačnú politiku na obdobie 2017 – 2021, pred nedávnymi vianočnými a novoročnými sviatkami predložil úrad do diskusie návrh ako riešiť problém energetickej chudoby na Slovensku. Štátne úrady, komerčný sektor i širšia verejnosť stihli zaslať 101 pripomienok, z nich takmer polovica boli zásadné.

Regulačný úrad na svojej webstránke zdôrazňuje, že novú koncepciu vypracoval v spolupráci s ministerstvami hospodárstva, financií aj rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny a navrhol v nej prijať komplexné riešenia. Zdá sa však, že spolupracujúce ministerstvá s predloženou podobou dokumentu vôbec nie sú stotožnené.

Bez financií

Ministerstvo financií SR vo svojej zásadnej pripomienke zdôraznilo, že s úlohou ktorú mu ÚRSO prisúdilo - „vytvoriť mechanizmy pre zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu všetkých nákladov spojených s opatreniami na riešenie energetickej chudoby“ – nesúhlasí a žiada tento bod vypustiť. Naopak preferuje, aby sa na riešenie energetickej chudoby využili európske fondy, čo úrad spomína v inej časti koncepcie.

Ministerstvo životného prostredia ale v súvislosti s potenciálnym využívaním eurofondov ÚRSO odkázalo na štruktúru operačných programov v rámci Európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie do roku 2020. Vyzerá to tak, že zdroj peňazí na riešenie energetickej chudoby, ktoré sa pritom uvádza aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, zostáva najväčšou záhadou.

Neúplne údaje, nesprávne výpočty

Viacero pripomienok k dokumentu pripojil rezort hospodárstva. ÚRSO by mal okrem iného vysvetliť z čoho usudzuje, že „dosiahnutie 20 % úspor primárnej energie je ohrozené“, doplniť informácie o „cestovnej mape“, ktorá predstaví ucelený postup od definovania energetickej chudoby až po prípravu zákona o pomoci v energetickej chudobe aj uviesť termín vypracovania analýzy minimálnych výdavkov na bývanie a záťaže výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácnosti, keďže bude podstatná pre vypracovanie budúceho zákona. Viaceré výhrady malo MH SR aj voči popisu súčasnej situácii v EÚ, kde regulačný úrad podľa neho uvádza neúplne údaje o energetickej chudobe aj nerelevantné dáta o energetickej efektívnosti či odkazuje na povinné schémy energetickej efektívnosti, ktoré sa pritom na Slovensku vôbec neaplikovali.

Rezort životného prostredia zase zdôraznil, že koncept energetickej chudoby treba zosúladiť s konceptom zraniteľných zákazníkov v SR a riešenie tohto sociálneho problému by určite nemali dotovať ostatní odberatelia energií.

Ministerstvo práce, ktoré podľa ÚRSO tiež na príprave tejto koncepcie spolupracovalo, zase regulátora upozornilo na niektoré zmätočné znenia v dokumente, aj na to, že podobný účel ako by sa mal riešiť v novom zákone o pomoci v energetickej chudobe bude mať aj nový  príspevok na bývanie, ktorý má byť vypracovaný v jeho vecnej pôsobnosti. Navyše v koncepcii chýba adresný údaj o gestorovi zodpovednom za vypracovanie daného zákona.

Štatistický úrad SR poukázal na nesprávny výpočet údajov o príjmoch a výdavkoch v prílohách č. 2 a č.3 koncepcie ÚRSO, keďže výdavky treba vynásobiť podľa priemerného počtu členov domácnosti. Tým sa napríklad uvádzané výdavky za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá uvedené regulátorom pre „pracujúcich“ vo výške asi 759 eur zvýšia na 2 490 € na domácnosť a rok a pre kategóriu „starobných dôchodcov“ sa zdvojnásobia z 995 eur na osobu a rok na sumu takmer 2 040 eur na domácnosť a rok.

Aj zástupcovia verejnosti podčiarkli, že prepracovať treba prílohu č. 1 a to tak, aby veličiny „minimálnej energetickej potreby domácnosti“ zohľadňovali aj obytnú plochu a typ objektu, inak sú hodnoty nezmyselné a neporovnateľné.

Neexistujúca analýza dopadov

Mnohým subjektom z radov štátnej správy, firiem i verejnosti chýba analýza dopadov. Hoci ÚRSO jasne uviedlo, že energetická chudoba je sociálny problém, koncepcia podľa neho nebude mať žiadny sociálny vplyv. „V každom prípade inštitút energetickej chudoby bude mať dopad na prostredie, či už podnikateľské alebo na rozpočet štátu,“ podčiarkla zároveň spoločnosť ZSE Energia.

Zatiaľ čo niektorým pripomienkujúcim v koncepcii chýba jasná definícia energetickej chudoby, iní zdôrazňujú, že je treba zároveň upraviť súvisiace koncepty, najmä „univerzálnu službu“, „zraniteľných odberateľov“, „dodávateľa poslednej inštancie“ aj chránených odberateľov.

Regulované subjekty upozornili, že viaceré navrhnuté opatrenia môžu byť kontraproduktívne, problém energetickej chudoby môžu ešte prehĺbiť, viesť k zvýšeniu nákladov pre ostatných odberateľov či dokonca priamo k škodám. Navrhovaný príspevok na palivové drevo by napríklad mohol zvýšiť emisie. Kreditné meradlá, do ktorých tiež ÚRSO vkladá nádej, zase nie sú v našej legislatíve vôbec definované.

Firmy pripomenuli, že niektoré z navrhnutých opatrení a schém sa v iných krajinách EÚ ukázali ako neefektívne – napríklad osobitné tarify za dodávku energií či príspevok štátu na platby za energie, ktoré nemotivujú k znižovaniu spotreby.

Problémy s tarifami aj meradlami

Špeciálne tarify pre dodávku elektriny energeticky chudobným domácnostiam považujú firmy za nesystémové a neúčinné riešenie, ktoré by ešte zhoršilo liberalizáciu trhu s elektrinou. Tradiční dodávatelia energií sa obávajú toho, že by tieto domácnosti, resp. chronickí neplatiči, zostali na ich pleciach, keďže alternatívni dodávatelia by nemali záujem uzatvárať s nimi zmluvy.

Pri tzv. inteligentných meracích systémoch (IMS), ktoré sa u nás postupne zavádzajú, sú zase jasne stanovené požiadavky (napr. ročná prahová hodnota 4 MWh, kam väčšina energeticky chudobných nespadá; pri základnej funkcionalite nie je možnosť diaľkového odpojenia napr. pri vyčerpaní predplateného kreditu). IMS jednak vyžadujú technickú úpravu na odbernom mieste, avšak tiež určitú mieru vzdelania a ľahký prístup k meraným dátam, ak má v dôsledku vyššej informovanosti dôjsť k optimalizácii spotreby energií a lepšiemu hospodáreniu v energeticky chudobnej domácnosti.

Všetky meradlá musia podľa platnej legislatívy spĺňať technické a bezpečnostné podmienky, byť na verejne prístupných miestach a zároveň tak, aby sa s nimi nemohlo manipulovať (či napr. falšovať kredity). Ak by mali distribútori investovať do rekonštrukcie sietí, prípojok a odberných zariadení, musel by im to najprv niekto zaplatiť. Distribútori elektriny tiež upozornili na to, že zavedenie kreditných meradiel neprinesie želaný efekt aj kvôli tomu, že veľká časť poplatkov za dodávku elektriny je fixných a platí sa mesačne, čo priamo bráni znižovaniu kreditu v meradle podľa objemu spotrebovanej elektriny.

Viac škody než úžitku?

Distribútori energií nesúhlasia ani zo zákazom prerušenia dodávky energie. Zákon o energetike stanovuje podmienky pre odpojenie odberateľa, ktorý je vždy vyzvaný vzniknutý nedoplatok uhradiť a má možnosť aj splátkového kalendára. Ak by k odpojeniu neplatiča nedošlo, dlh by sa mu naopak zvyšoval. Niektorí odberatelia by navyše navrhnutý stav mohli zneužívať a vedome za elektrinu neplatiť. V takom prípade by ale firmy mali nárok na náhradu škody voči štátu, ktorý im zabránil odpojiť odberateľov, ktorí si neuhrádzali svoje záväzky.

ÚRSO v koncepcii spomína, že obnoviteľné zdroje, ktoré sa dotujú v tarife za prevádzkovanie systému, zvyšujú koncové ceny elektriny. Zároveň ale mlčí o tom, že podpora z tejto tarify sa poskytuje aj na kogeneráciu tepla a elektriny (napríklad zo zemného plynu) a tiež na spaľovanie domáceho uhlia. Navyše v koncepcii chýba úvaha o tom, že by lacnejšie decentralizované zdroje energie, podporené napr. z verejných peňazí, mohli prispieť k zníženiu lokálnej energetickej chudoby.

Za najúčinnejšie opatrenia v boji s energetickou chudobou v každom prípade pripomienkujúce firmy považujú opatrenia zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti a adresné opatrenia v oblasti sociálnej politiky. Odmietajú naopak ďalšie deformácie podnikateľského prostredia.

© energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri