Jesenná konferencia SPX 2014: Regulácia vyvolala živú diskusiu

Nejasnosť v mechanizmoch regulačných politík, deficitný systém podpory obnoviteľných zdrojov, tarifa za prevádzkovanie systému, vývoj komponentov koncovej ceny elektriny i náklady na odchýlku boli predmetom debát legislatívneho bloku konferencie SPX. Odborníci z prostredia energetiky hovorili aj o problematike miestnych distribučných sústav a novej Energetickej politike.

„Spokojnosť odberateľa je jednoznačne daná výškou koncovej ceny elektriny. Nevníma distribučné a ostatné regulované poplatky, ani cenu komodity, ktorá na trhu klesá. Nemyslím si však, že to bude trvať donekonečna,“ poznamenal Igor Nagy zo spoločnosti ČEZ Slovensko počas Jesennej konferencie SPX 2014, ktorá sa konala minulý týždeň v Podbanskom.

Panelisti poukázali na nestabilitu a nekontrolovateľnosť výkonu cenovej regulácie, ktorá promptne nereflektuje vývoj na trhu a má blízko k sociálnej politike. Tú by však nemal robiť regulátor a znášať firmy, ale je to úloha štátu. Rečníckou otázkou navyše podľa nich zostáva, čo sa stane, keď komodita zostane stabilná alebo porastie, ako potom politici zaistia spokojnosť spotrebiteľov - voličov a znižovanie koncovej ceny elektriny.

Jednou z  položiek vstupujúcich do koncových cien elektriny sú tiež distribučné tarify. Ako však poznamenal Branislav Sušila zo spoločnosti VSE Holding, v tejto tarife sa okrem distribúcie skrýva aj cena prenosu, ktorý je na Slovensku v porovnaní so susednými krajinami oveľa drahší. Podľa neho, náklady na prenos a samostatnú distribúciu je potrebné rozlíšiť.

„Vývoj cenových komponentov za ostatné roky ukazuje, že distribúcia je v tomto roku približne na rovnakej úrovni ako v roku 2007, po započítaní inflácie je vidieť dokonca pokles nákladov na distribúciu. Naopak, prenos šiel hore. A výrazne narástli aj ostatné, štátom kontrolované položky, ako je odvod do Národného jadrového fondu, tarifa za prevádzkovanie systému alebo DPH, čo možno vnímať aj ako problematiku štátneho rozpočtu  a jeho príjmov,“ uviedol Sušila.

Jednou z tém legislatívneho bloku boli prebiehajúce konania o výške systémových poplatkov - tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a tarify za systémové služby (TSS). Cez prvú sa pokrývajú náklady na podporu domácej ťažby uhlia, výroby elektriny z OZE a KVET a náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Tarifa za systémové služby je cenou služieb spojených s udržiavaním výkonovej rovnováhy elektrizačnej sústavy a taktiež vstupuje do koncovej ceny elektriny.

Systém podpory OZE a TPS

„Pri výške TPS ťažko predpokladať, čo regulátor zohľadní - ktoré náklady distribučných spoločností uzná a ktoré posunie do korekcie,“ uviedol Ladislav Gunčaga zo ZSE.

Diskutujúci sa zhodli, že otázku finančného deficitu, ktorý súvisí s aktuálnym nastavením systému podpory OZE a nákladmi systému podpory, je potrebné riešiť spoločne so zapojením všetkých subjektov. Dramatické navýšenie TPS by v budúcnosti bolo síce neprijateľné, nakoľko by viedlo k zníženiu konkurencieschopnosti podnikov a zvýšeniu účtov domácností, avšak je nutné, aby vzniknutý deficit klesal.


Michal Hudec zo spoločnosti energy analytics zdôraznil potrebu transparentnosti mechanizmu výpočtov a pravidiel, podľa ktorých sa regulované ceny nastavujú a akou váhou doň vstupujú. „Formálne máme všetko na papieri zvládnuté a jasné, ale v praxi je otázka, k akému výsledku sa dopočíta regulátor a k akému iné subjekty. V každom cenovom konaní je neznámou, v akej výške regulátor náklady uzná a v akej nie,“ spresnil.

„TPS je poplatok, ktorý sa mení bez ohľadu na našu spotrebu. Uplatňuje sa dokonca na samovýrobu. Je to autoritatívny poplatok, ktorým sa kompenzujú náklady, ktoré však detailne nepoznáme,“ dodal Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group. Taktiež podčiarkol, že veľkí i malí hráči na trhu majú nárok na plné uznanie svojich nákladov, ktoré sú pri výrobe z OZE a KVET ľahko kvantifikovateľné.

Zástupcovia distribučných spoločností poukázali na to, že do výpočtu TPS vstupujú aj parametre, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, preto nie je možné zverejniť všetky údaje. Avšak v odkrytí nákladovej strany systému podpory zdrojov, výkupných cien či doplatkov nevidia problém.

Témou debát sa stali aj nové cenové konania pre dodávku elektriny a plynu pre domácnosti a malé podniky, predovšetkým náklady na odchýlku, ktoré sú jedným z uznateľných nákladov dodávateľov. Ich výška bola stanovená každému subjektu zúčtovania rôzne, hoci napríklad náklad na merania typu C, ktoré je predovšetkým v domácnostiach bez priebehového merania, je približne rovnaký pre všetkých.

Igor Nagy považuje novú metodiku výpočtu zo strany OKTE, ktorá sa odzrkadlila aj v cenových rozhodnutiach, za nešťastne zvolenú.

Miestne distribučné sústavy

Panelisti sa venovali aj téme miestnych distribučných sústav (MDS), ktorých fungovanie považujú viacerí za legislatívne nedoriešené. Zmeny je však vhodné urobiť formou fóra, so zapojením MDS, regionálnych distribútorov, regulačného úradu a štátnych orgánov, zhodli sa panelisti.

Michal Hudec vyzdvihol vznik Združenia prevádzkovateľov MDS. Doplnil tiež, že medzi jednotlivými MDS existujú veľké rozdiely v obchodných motiváciách ich prevádzkovateľov, ale rozdielne sú aj technické a iné podmienky, v ktorých MDS pôsobia. Podľa neho je nutné medzi prevádzkovateľmi takýchto sústav zvýšiť osvetu, napríklad ohľadom ich zákonných povinností.


Branislav Sušila poukázal na vysoké deklarované straty, ktoré sa v prípade niektorých MDS pohybujú až na úrovni 60 – 80 %. Podľa jeho slov môže ísť o manipuláciu s nahlasovaním koncovej spotreby na jednotlivých odberných miestach v MDS, čím sa niektoré subjekty môžu vyhýbať podieľaniu sa na nákladoch na TPS a TSS. Aktívnejšiu rolu by v tomto prípade mohlo zohrať OKTE, ktoré má k dispozícii všetky nahlásené údaje a mohlo by viac vyhodnocovať ich správnosť.

Taktiež nie je ošetrená dodávka poslednej inštancie v MDS, čo je podľa Ladislava Gunčagu potrebné doriešiť v záujme predchádzania nechcenej a neriešiteľnej situácie.

Počas panelovej diskusie sa zhodnotenia dočkala aj nová Energetická politika, ktorú vláda schválila 5. novembra 2014.

(c) energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri