Inteligentné meracie systémy znamenajú povinnosti i nový biznis

Distribučné spoločnosti rozbiehajú inštaláciu tzv. smart metrov pre vybrané kategórie odberných miest. Na nové povinnosti sa pripravujú aj dodávatelia elektriny. Náklady, dopady a praktické prínosy zavádzania inteligentných meradiel sú zatiaľ otvorené.

Povinnosti a termíny zavádzania inteligentných meracích systémov (IMS) v súlade s vyhláškou ministerstva hospodárstva 358/2013 sa vzťahujú na všetkých prevádzkovateľov distribučných sústav – trojicu regionálnych i množstvo väčších i menších miestnych distribučiek. Zavedenie IMS sa preto stalo aj témou nedávneho stretnutia v Piešťanoch, ktoré zorganizovali Združenie miestnych distribučných sústav a Združenie dodávateľov energií.

„MH SR si uvedomuje určité špecifiká prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav pri zavádzaní IMS oproti prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav, najmä odlišné priemerné náklady a prínosy zo zavedenia IMS, nižšia miera informovanosti, nedostatok odborných špecialistov atď.,“ uviedlo ministerstvo v reakcii na otázky nášho portálu. Dodalo, že túto skutočnosť reflektovalo prizvaním zástupcu ich združenia do Riadiaceho výboru pre IMS.

Ako potvrdili viacerí prevádzkovatelia MDS, ak by im legislatíva nenariadila zaviesť IMS, v takomto rozsahu by k zavedeniu určite nepristúpili, nakoľko nevidia pridanú hodnotu tohto procesu.

Elektromer je len začiatok

Smart meter, ktorého priemerná cena sa podľa našich informácií pri inštalácii v rámci regionálnych distribučných sústav pohybuje okolo 95 eur, je však len začiatok procesu. Ďalšie investície si vyžaduje vybudovanie a zaistenie informačných systémov, komunikačné kanály, údržba meradiel, koncentrátov a ďalšej infraštruktúry. Získané údaje treba uložiť, spracovať, vyhodnocovať, poskytovať, sprístupňovať, kontrolovať.

To znamená biznis príležitosť pre mnoho firiem, od výrobcov meradiel cez spoločnosti vyvíjajúce IT systémy a poskytujúce rôzne servisné služby. Dodávatelia IMS už dnes ponúkajú riešenia na kľúč, so širokou paletou povinných aj doplnkových funkcionalít.

Ako poznamenala Lucia Liptáková zo spoločnosti Sféra, nejde len o priamočiare plnenie legislatívnych povinností, ale aj o pridanú hodnotu a možnosť, aby sa energetika posunula ďalej.

Odberateľ nemá znášať náklady

Ministerstvo uviedlo, že v rámci analýzy nákladov a prínosov (CBA), ktorá sa aktualizovala k septembru 2012, vyšli celkové náklady (investičné i prevádzkové) na 90,3 milióna eur. Po prepočítaní na jeden smart meter to má byť počas 8 rokov (2013 – 2020) suma 149,56 eur. Najväčšia časť nákladov súvisí s nákupom elektromerov (69 %) a ich inštaláciou (17 %), približne 7 % sa týka verejného obstarávania IT služieb.

Hoci v materiáli schválenom vládou ešte 3. júla 2013 sa uvádza, že oprávnené náklady distribútorov sa zohľadnia v tarife za distribúciu, ktorú vo svojich účtoch platia všetci koncoví odberatelia elektriny, náklady zavádzania IMS znášajú distribučné spoločnosti.

V spomínanom dokumente sa totiž regulačné princípy na zohľadnenie súvisiacich nákladov odporúča nastaviť tak, aby sa minimalizovali dopady na ceny pre koncových odberateľov.

„Zo záverov analýzy CBA, ktorú vypracovalo ÚRSO v spolupráci s MH SR tiež vyplýva, že financovanie zavádzania IMS na Slovensku je výlučne zo zdrojov prevádzkovateľov distribučných sústav, ktoré sú tvorené odpismi a primeraným ziskom a náklady nebudú premietnuté do ceny elektrickej energie,“ tvrdí ministerstvo.

Zníženie spotreby? Skôr minimálne

Inteligentné meracie systémy by mali prispieť k vyššej informovanosti koncových odberateľov energie o vlastnej spotrebe v reálnom čase, umožniť im ju porovnať s minulosťou i s inými podobnými odberateľmi, zlepšiť komunikáciu medzi odberateľom, dodávateľom, výrobcom i prevádzkovateľom sústavy. Aj keď najväčší úžitok z inštalácie smart metra by mali mať koncoví odberatelia, jeho príspevok k úspore energií a nižším účtom je otázny.

Z uskutočnenej CBA vyplynulo, že úspora nákladov na elektrinu predstavuje 0,012 násobok priemerných ročných nákladov na dodávku elektriny segmentu zákazníkov, u ktorých sa počíta so zavedením smart metrov. Inými slovami – z dôvodu ekonomickejšieho využívania elektriny spotrebiteľmi sa predpokladala priemerná úspora elektriny 1,2 % ročnej spotreby v roku 2011.

Ako hlavný prínos nasadenia IMS na Slovensku sa skôr ukázali možnosti efektívnejšieho využívania sústavy - zníženie nákladov súvisiacich s presunom spotreby a zníženie nákladov na bilancovanie odchýlky.

V súvislosti s prebiehajúcou 1. fázou implementácie IMS  by sa malo v októbri 2015 pristúpiť k aktualizácii CBA a na jej základe aj k úprave sekundárnej legislatívy.

Dodávatelia majú informovať

Zavádzanie IMS reflektoval aj nový zákon o energetickej efektívnosti, ktorý je účinný od decembra 2014 a stanovil viacero povinností aj dodávateľom. Odberateľom s nainštalovaným IMS majú poskytovať širšiu paletu informácií. Navyše aspoň raz ročne vo vyúčtovacej faktúre majú tiež porovnať súčasnú spotrebu odberateľa so spotrebou referenčného koncového odberateľa elektriny v podobnej kategórii odberu.

Hoci dodávatelia by už teraz mali sledovať aj informácie o tzv. referenčnom spotrebiteľovi a zapracovať ho do svojich informačných systémov, nie je zatiaľ jasné, kto ním je.

V konečnom dôsledku tak môže byť tento údaj bez jasnej špecifikácie a výpovednej hodnoty pre skutočného odberateľa zbytočný či dokonca mätúci.

Hoci zavádzanie IMS vyplýva z legislatívy, ktorú schválili členské štáty na európskej úrovni, k implementácii pravidiel pristupujú značne individuálne.

Na základe negatívnych alebo nejasných výsledkov analýzy nákladov a prínosov (CBA) pre zavedenie IMS sa Belgicko, Česká republika, Litva, Portugalsko či Slovinsko rozhodli, že nebudú túto technológiu povinne nasadzovať.

Nemecko, Lotyšsko i Slovensko v dôsledku negatívnych záverov CBA pre plošné zavedenie IMS pristúpili k ich selektívnemu nasadeniu aspoň pre časť odberateľov. Plán je do roku 2020 nainštalovať na Slovensku 603 750 kusov inteligentných meradiel.

(c) energia.sk

Komunikační partneri

Odborní partneri